SV. FRANTIŠEK Z ASSISI ...

O b s a h   tohoto dokumentu:

 

·         Úvod

·         Sv. František z Assisi - patrón SOŠZ v Čadci (zamyslenie doplnené životopisom)

·         Modlitba k sv. Františkovi Assiskému

·         Prezentácia o sv. Františkovi z Assisi ...

 

Stredná odborná škola zdravotnícka sv. Františka z Assisi v Čadci vo svojom názve meno svätca – patróna školy. Kto bol a prečo je škola pomenovaná práve po ňom, bude určite zrozumiteľnejšie nielen po prečítaní nasledujúcich riadkov, ale najmä z jeho životopisu spracovaného ďalej.

Veríme, že sv. František z Assisi, ktorý je nielen patrónom ekológie a sociálnych pracovníkov, ale i rehole františkánok a ktoré svoju službu Bohu i ľuďom realizujú najmä cez činnosť v zdravotníckom sektore, môže byť (a bude) podnetným vzorom našej mladej – študujúcej generácii ...

Krátke zamyslenie (i prezentácia - viď. obsah) doplnené životopisnými údajmi patróna školy, nech je nám teda inšpiráciou v našom ďalšom živote.

 

x x x

 

Svätý František Assiský – sviatok 4. októbra

(1181 alebo 1182 – 3. 10. 1226)

Túžiaci a hľadajúci!

Možno Vás zaskočilo oslovenie, ale tak Vy, čitatelia ako i ja, pisateľ týchto riadkov, rodíme sa s dychtivosťou po poznaní a s jej väčším či menším naplnením odchádzame.

Každý však ju usmerňuje podľa svojho srdca, či už správne, alebo blúdi aj so svojimi snami tam, kde nikdy nemôže nájsť pokoj. Na tejto ceste sa pýtame: Kto nám ukáže cestu. Kto bude naším idolom. Odpoveď nemusí byť vždy slovná: niekedy to je obraz na tričku, plagát na dverách izby, či chovanie, ktoré viac či menej pripomína niekoho iného. My, kresťania, máme svojho Učiteľa, jediného Učiteľa: Krista /Mt 23,10/. No i On pochválil Natanaela /Jn 1,47/, vieru ženy trpiacej na krvotok, /Lk 8,48/ či stotníkovu dôveru s akou sa naňho obrátil /Lk 7,1-10/ a i Cirkev vyzdvihuje na oltár ľudí, aby nám ukázala, že sa to dá, že ideál lásky, aký nám ukázal Kristus možno svojimi darmi, ktoré zúžitkujeme na Božiu chválu naplniť. A jeden z príkladov svätosti, sv. František z Assisi sa stal patrónom našej SZŠ. Prečo práve on? Odpoveď na otázku "Prečo?" býva neraz ako mozaika poskladaná z viacerých časti a nie je to inak ani v tomto prípade, ale dominantou je príklad života. Či nebýva mladým ľuďom blízky František svojou mladosťou, keď rád vyhľadával veselú spoločnosť a dobrodružstvá s priateľmi a volali ho "kráľom hostín?" No on pritom všetkom zostal mravne bezúhonný. A netrvalo to ani deň, ani mesiac, ale roky čo sa z kráľa hostín stával Boží chudáčik! Na takú cestu pozýva Boh každého z nás, vyučujúcich i študentov, veď Pán nám hovorí "Buďte, tzn. stávajte sa dokonalými ako je dokonalý nebeský Otec" /Mt 5,48/.

Svojho času vzal František so sebou jedného brata a povedal mu: "Poď, ideme kázať!" Pochodili po meste a potom sa vrátili do kláštora. Brat povedal: "Ale otče! Veď sme nekázali!" František odpovedal: "Už sa stalo!" Tým mu chcel povedať, že svojím žobráckym odevom a už samým zjavom boli celému mestu výrečnou kázňou. Prosme Boha, aby sme sa aj my, ktorých združuje naša škola, učili byť svojím životom s Kristom krytým v Bohu /Kol 3,3/ výrečnou kázňou dnešnému svetu.

 vdp. Mgr. Igor Čuntala (z publikácie k 10. výročiu oboch našich škôl)

x x x

Sv. František z Assisi pochádzal zo stredotalianského mesta Assisi. Tam sa narodil roku 1181 alebo 1182. Jeho otec sa volal Pietro Bernardone a mal prosperujúci obchod s plátnom. Jeho matka sa volala Jana a aj svojmu synovi, ktorý sa narodil v otcovej neprítomnosti, dala meno Ján. Otec však nazval svojho prvorodeného Františkom a toto meno mu napokon ostalo. Okrem Františka mali Bernardonovci ešte aspoň jedno dieťa a to chlapca, ktorý sa volal Angelo.

Otec sa usiloval vychovať zo syna dobrého obchodníka. No František na rozdiel od otca nevedel odkladať peniaze. Jeho prirodzená dobrosrdečnosť a romantická povaha ho zvádzali k márnotratnej štedrosti, či už dával peniaze žobrákom, alebo ich míňal pri zábavách s rovesníkmi.

Keď mal František 20 rokov, vypukla medzi mestami Perugia a Assisi vojna. František sa zúčastnil na bojoch, ale Assisania prehrali a mladý Bernardone sa dostal do zajatia. Po roku ho prepustili ťažko chorého a sklamaného na slobodu. Keď doma vyzdravel, začal objavovať hlbší zmysel svojho života a sveta.

No túžba po vojenskom hrdinstve ho neopustila, ale viedla do ďalších bojov na juh do Apúlie. František však nezašiel ďaleko. Počas zastávky pri meste Spolete mal tajomný sen, v ktorom videl kaštieľ plný zbraní a rytierskych erbov. Pri tom počul výzvu, či nechce slúžiť radšej Pánovi. František celkom nechápal tieto tajomné slová, ale skoncoval s myšlienkou bojovať s hmotnými zbraňami. Vrátil sa do Assisi, kde v opustenom kostolíku sv. Damiána zažil videnie, ktoré dalo jeho životu nový smer. Prihovoril sa mu z Kríža ukrižovaný Kristus: „František oprav mi kostol! Veď vidíš, že sa celkom rozpadáva!“ Mladý Bernardone bral Ježišovu výzvu doslovne a kostolík začal opravovať. Táto práca sa stala predobrazom jeho neskoršej účasti na obnove Cirkvi. V latinčine a taliančine je totiž pre kostol a Cirkev to isté slovo: ecclesia. Preto Kristova naliehavá prosba sa vzťahovala na Cirkev, hoci v prvej chvíli sa zdalo, že sa týka opusteného kostolíka.

Františka sa veľmi dotýkala bieda chudobných, a preto im veľkodušne rozdával z otcovho majetku. Vtedy sa obchodník Pietro Bernardone rozhodol, že vydedí svojho čudného syna. Ich posledné stretnutie sa odohralo na verejnosti, v prítomnosti assiského biskupa. František sa odhodlal k radikálnemu gestu: celkom sa vyzliekol, šaty hodil otcovi a vyhlásil, že odteraz už iba Otca, ktorý je na nebesiach. Biskup prikryl Františka svojím plášťom. Tým nielen zakryl jeho nahotu, ale vzal ho pod ochranu ako verejného kajúcnika a človeka zasväteného Bohu.

Spočiatku nemal František nijaký určitý program. Dva roky žil ako potulný mních. Venoval sa modlitbe, slúžil chudobným a opatroval tri opustené kostoly okolo Assisi.

Pri počutí evanjelia o rozoslaní apoštolov sa rozhodol, že bude nasledovať Kristových učeníkov a bez akýchkoľvek hmotných prostriedkov poputuje svetom a bude ohlasovať Božie kráľovstvo. Začal kázať  Assisi. Jeho jednoduché, ale oduševnené slová zapôsobili, a to tak, že už po prvých kázňach sa niektorí poslucháči rozhodli pripojiť k nemu. Keď ich bolo 12, otvorili prvé spoločenstvo „Menších bratov“. František prijal diakonské svätenie. Z poníženosti a úcty ku kňazstvu nechcel byť kňazom, ale ostal diakonom po celý život.

V roku 1212 vznikla ženská vetva rehole františkánov „Klarisky“, ktorej spoluzakladateľom bola sv. Klára z Assisi.

Veľmi účinný bol Františkov apoštolát. Obsahom jeho kázania bol Pokoj a Dobro. Sv. František sa vydal aj na apoštolské cesty do Palestíny a do Maroka. No ani jeden z týchto cieľov sa mu nepodarilo dosiahnuť: raz pre morskú búrku, inokedy pre chorobu. Podarilo sa mu dôjsť do Svätej zeme, Sýrie a Egypta, kde kázal priamo pred sultánom.

František rozšíril reholu menších bratov o tzv. „Tretí rád“, v ktorom sa združovali laickí muži a ženy, čo chceli v občianskom živote uskutočňovať Františkove evanjeliové ideály (3 evanjeliové rady: chudoba, čistota, poslušnosť).

Františkovi sa pripisuje zostrojenie prvého živého Betlehema a Krížovej cesty.

septembri v roku 1224 sa František utiahol do samoty na hore Verna. Tam sa postil, rozjímal a usiloval sa spojiť s trpiacim Vykupiteľom. Tu sa mu ráno 14. septembra zjavil ukrižovaný Kristus v podobe okrídleného serafína (anjela) a vtlačil mu do tela znaky svojich rán – stigmy. Bol to prvý známy prípad stigiem v dejinách Cirkvi. Krvavé znaky Kristovho utrpenia boli viditeľné na Františkových rukách, nohách a boku tak za jeho života, ako aj po jeho smrti.

Zvláštne milosti ho neušetrili od stále vzrastajúcich bolestí žalúdka, pečene a postupujúcej očnej choroby. Už takmer slepý zostavil v Assisi známu prekrásnu „Pieseň brata Slnka“.

Zomrel 3. októbra 1226 večer, tak ako si želal, vyzlečený na holej zemi, aby sa čo najviac pripodobnil zomierajúcemu Spasiteľovi.

Františka slávnostne pochovali 4. októbra 1226 v kostole sv. Juraja v Assisi. 4. októbra si aj pripomíname v liturgickom kalendári jeho sviatok.

x x x

 

Modlitba k svätému Františkovi Assiskému

Bože, otec chudobných,

svätému Františkovi si dal milosť,

že sa chudobou a pokorou stal podobným Kristovi,

daj, aby sme aj my podľa jeho príkladu

nasledovali tvojho Syna -

a v láske a radosti sa zjednocovali s tebou.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna ...

x x x

 

Späť na obsah.

 

> Návrat na prvú (hlavnú) stránku - hlavné menu ... <